EN: Harry Seldon said... The Power of Prediction: Psychohistory, Prophecy, and the Puppet Masters of Our World. SK: Harry Seldon povedal I... Sila predpovede: Psychohistória, proroctvo a bábkari nášho sveta

[ EN | SK ]

## SYSTEM_STATUS: ACTIVE
## METRIC_SYSTEM: LOCK
## DISCLAIMER: Updated [2026] while preserving original 2012 context. / Aktualizované [2026]  pri zachovaní pôvodného kontextu z roku 2012.

*******************************************

I love science fiction, and I've recently learned to appreciate fantasy as well. While some might argue that science fiction sticks to plausible scenarios within the laws of physics and avoids the supernatural—leaving the supernatural to fantasy—I believe the lines are often blurred.

This post was inspired by the opening chapters of Isaac Asimov's Prelude to Foundation, where Hari Seldon meets Emperor Cleon I. Seldon introduces the concept of psychohistory, a science combining mathematics and sociology to predict the long-term behavior of human societies. The goal? To anticipate and mitigate societal downfalls, ensuring the continuity of civilization.

Psychohistory operates similarly to quantum physics, which can statistically predict the behavior of particles, like electrons, but not the exact location of a single particle. Cleon, however, is more interested in his individual future and legacy. He envisions using Seldon's science to create a self-fulfilling prophecy, a prediction where everything goes well for the Empire and, more importantly, for himself.

Cleon understands that people tend to trust authority figures (and a sophisticated scientist with formulas certainly fits the bill). If an authority figure predicts a positive future, people are more likely to act in ways that align with that prediction, increasing the odds of it coming true.

Seldon's psychohistory, on the other hand, keeps its predictions secret from the general population for this very reason. If people know the odds of the future, they might work against those predictions, rendering the calculations obsolete. The "particles" of society would change their behavior due to the prediction, making it useless (similar to how the act of measuring the temperature of water changes the water's temperature). Therefore, psychohistory remains shrouded in secrecy, accessible only to an elite few, all for the sake of humanity's survival.

This brings us to an intriguing question: If wise minds throughout history (philosophers, politicians, writers) have considered the issue of human survival, isn't it possible that some of them, especially those with wealth and influence, might have taken steps to ensure it? This is where conspiracy theorists would jump for joy, shouting "Hallelujah!" We're talking about the possibility of hidden figures, all-knowing and incredibly influential, pulling the strings of humanity—puppet masters!

*****************************************

Psychohistória funguje podobne ako kvantová fyzika, ktorá dokáže štatisticky predpovedať správanie častíc, napríklad elektrónov, ale nie presnú polohu jednej konkrétnej častice. 

EN: The End of an Era: Reflecting on the Space Shuttle Program and the Future of Space Exploration. SK: Koniec jednej éry: Úvahy o programe Space Shuttle a budúcnosti objavovania vesmíru.

[ EN | SK ]

## SYSTEM_STATUS: ACTIVE
## METRIC_SYSTEM: LOCK
## DISCLAIMER: Updated [2026] while preserving original 2012 context. / Aktualizované [2026]  pri zachovaní pôvodného kontextu z roku 2012.

*******************************************

The Space Shuttle era has come to an end, a bittersweet moment, especially for those of us who grew up with it. I still remember the excitement after the first flight in 1981. Space enthusiasts predicted that by the year 2000, space travel would be commonplace. Back then, during the "socialist darkness" (as we were told), the Space Shuttle became a symbol—almost like blue jeans—of capitalist expansion.

Smithsonian Castle with 747/Discovery overhead.

Seven years later, the Soviet Union responded with the Buran, a remarkably similar spacecraft. There was hope that socialist ideals might catch up, that the space race would continue. However, after its first and only flight, the Russians, recognizing the immense cost, canceled the Buran program. Now, almost 25 years later, the same fate has befallen the Space Shuttle program. 

While it's sad to see the shuttle program end, I believe that privatization is the future of space exploration. Where there is ambition and a drive for profit, there is also innovation. Let's welcome this new era of private space exploration and see where it takes us.

Capitol Building with 747/Discovery overhead - Farewell Party for Space Shuttle at the Mall.

NASA 747 with Discovery over the National Mall - Goose chasing the Shuttle.
*******************************

Éra raketoplánov Space Shuttle sa skončila. Je to horkosladký moment, najmä pre nás, ktorí sme s ním vyrastali. Stále si pamätám to nadšenie po prvom lete v roku 1981. Fanúšikovia vesmíru predpovedali, že do roku 2000 bude cestovanie do vesmíru bežnou záležitosťou. Vtedy, počas „socialistickej temnoty“ (ako nám hovorili), sa raketoplán stal symbolom – takmer ako džínsy – kapitalistickej expanzie.

O sedem rokov neskôr Sovietsky zväz odpovedal raketoplánom Buran, nápadne podobným kozmickým plavidlom. Existovala nádej, že socialistické ideály by mohli držať krok, že preteky vo vesmíre budú pokračovať. Avšak po jeho prvom a jedinom lete Rusi, uvedomujúc si obrovské náklady, program Buran zrušili. Teraz, takmer o 25 rokov neskôr, postihol program Space Shuttle rovnaký osud.

Hoci je smutné vidieť koniec programu raketoplánov, verím, že privatizácia je budúcnosťou prieskumu vesmíru. Kde je ambícia a túžba po zisku, tam je aj inovácia. Privítajme túto novú éru súkromného prieskumu vesmíru a uvidíme, kam nás zavedie.

EN: Ancient Civilizations, Human Sacrifice, and Our Modern Energy Crisis: A Surprising Connection. SK: Staroveké civilizácie, ľudské obety a naša moderná energetická kríza: Prekvapivé súvislosti.

[ EN | SK ]

## SYSTEM_STATUS: ACTIVE
## METRIC_SYSTEM: LOCK
## DISCLAIMER: Updated [2026] while preserving original 2012 context. / Aktualizované [2026]  pri zachovaní pôvodného kontextu z roku 2012.

*******************************************

I've realized how much I miss by skipping commercials and watching mostly pre-recorded shows. Yesterday, while watching Indiana Jones and the Kingdom of the Crystal Skull (not exactly my favorite Indy flick) on cable, I did some channel surfing during the ad breaks. That's when I stumbled upon the "Wealth" channel (channel 669 on FIOS).

I've come across this channel before, and like last time, I was drawn in by the content, not the flashy lifestyle choices or (as my wife would say) the "beautiful anchors." The topic? Ancient civilizations of Mesoamerica – the Inca, Aztec, and Maya. I was struck by how many of their challenges and crises mirror our own, particularly when it comes to energy.

The Aztec practice of human sacrifice, though horrifying, offers a chilling parallel. It makes me wonder if what we do today to maintain our civilization's status quo (wars in the Middle East, for example) isn't a modern form of human sacrifice.

The Aztecs, influenced by earlier cultures, believed that the gods had sacrificed themselves to create and sustain the sun. They reasoned that human life force was needed to maintain the sun's energy, ensuring good harvests and a thriving society. To appease the sun god, they performed ritualistic heart removals, primarily from prisoners of war, criminals, and sometimes even political opponents.

As the Aztec empire grew, so did the "energy demand." There are accounts of massive sacrifices, with some claiming 84,000 victims during a single four-day celebration. Experts now believe that such a large-scale undertaking would have been logistically impossible, suggesting a more realistic figure of around 2,000. Regardless of the actual number, the perceived need for these sacrifices fueled constant warfare and expansion, as internal resources dwindled and citizens understandably feared being chosen as offerings when the sun was hidden behind clouds. This expansion, in turn, created more unrest, necessitating further expansion—a vicious cycle.

Another fascinating detail: Ancient Mesoamerican civilizations lacked draft animals (except perhaps llamas in South America) and, consequently, the wheel and carriage. They relied heavily on human labor for transportation and communication. This meant they needed simpler roads with less maintenance. These roads, some stretching for thousands of miles, still exist today. They even had built latrines every 15 miles – talk about infrastructure!

***************************************

Uvedomil som si, o koľko prichádzam, keď preskakujem reklamy a sledujem väčšinou vopred nahraté relácie. Včera, keď som na káblovke sledoval film Indiana Jones a Kráľovstvo krištáľovej lebky (nie je to práve môj obľúbený diel s Indym), som počas reklamných páuz surfoval po kanáloch. Vtedy som narazil na kanál "Wealth" (kanál 669 vo FIOS).

Tento kanál som už predtým zachytil a rovnako ako minule, aj teraz ma zaujal obsah, nie okázalý životný štýl ani (ako by povedala moja manželka) „krásne moderátorky“. Téma? Staroveké civilizácie Mezoameriky – Inkovia, Aztékovia a Mayovia. Zarazilo ma, koľko ich problémov a kríz zrkadlí tie naše, najmä pokiaľ ide o energiu.

Aztécka prax ľudských obetí, hoci je hrôzostrašná, ponúka mrazivú paralelu. Núti ma to zamyslieť sa, či to, čo dnes robíme pre zachovanie status quo našej civilizácie (napríklad vojny na Blízkom východe), nie je modernou formou ľudskej obety.

Aztékovia, ovplyvnení staršími kultúrami, verili, že bohovia sa obetovali, aby vytvorili a udržali slnko. Usúdili, že na udržanie slnečnej energie, zabezpečenie dobrej úrody a prosperujúcej spoločnosti je potrebná ľudská životná sila. Aby si udobrili boha slnka, vykonávali rituálne vytrhávanie sŕdc, najmä väzňom z vojen, zločincom a niekedy aj politickým oponentom.

Ako rástla Aztécka ríša, rástol aj „dopyt po energii“. Existujú správy o masových obetách, pričom niektorí tvrdia, že počas jedinej štvordňovej oslavy zahynulo 84 000 obetí. Odborníci sa dnes domnievajú, že takýto rozsiahly podnik by bol logisticky nemožný, a prikláňajú sa k realistickejšiemu číslu okolo 2 000. Bez ohľadu na skutočný počet, vnímaná potreba týchto obetí podnecovala neustálu vojnu a expanziu, keďže vnútorné zdroje ubúdali a občania sa oprávnene báli, že budú vybraní ako obety, keď sa slnko skrylo za oblaky. Táto expanzia zas vyvolala ďalšie nepokoje, čo si vyžadovalo ďalšiu expanziu – bludný kruh.

Ďalší fascinujúci detail: Starovekým mezoamerickým civilizáciám chýbali ťažné zvieratá (okrem lám v Južnej Amerike) a v dôsledku toho aj koleso a voz. Pri doprave a komunikácii sa spoliehali najmä na ľudskú prácu. To znamenalo, že potrebovali jednoduchšie cesty s menšou údržbou. Tieto cesty, z ktorých niektoré merajú tisíce kilometrov, existujú dodnes. Dokonca mali latríny každých 15 míľ – tomu sa hovorí infraštruktúra!

Zaujíma vás v kontexte tejto úvahy o energetických krízach a civilizačných obetách aj to, ako by dnešné technológie mohli zmeniť naše závislosti na zdrojoch energie?

EN: Friday 13th, 2012.... The Costco Run and the Great Grocery Debate: Fresh vs. Frozen, Waste vs. Efficiency. SK: Piatok trinásteho, rok 2012... Nákup v Costco a veľká dilema s potravinami: Čerstvé vs. mrazené, plytvanie vs. efektivita.

[ EN | SK ]

## SYSTEM_STATUS: ACTIVE
## METRIC_SYSTEM: LOCK
## DISCLAIMER: Updated [2026] while preserving original 2012 context. / Aktualizované [2026]  pri zachovaní pôvodného kontextu z roku 2012.

*******************************************

My recent trip to Costco got me thinking about something I often ponder: the best way to approach grocery shopping. It's hard not to consider stocking up a bit, especially with thoughts of uncertain times. But beyond that, I genuinely believe that a big bi-weekly shopping trip is more economical than daily store runs. Buying in bulk saves money, reduces gas consumption, and, perhaps most importantly, saves time.

Then there's the question of freshness. Unless you're a regular at the farmers market (and let's be honest, how many of us are?), I'm not convinced that the produce at the local supermarket is significantly fresher than what you can find at a warehouse club like Costco.

What really bothers me about supermarkets is the sheer volume of food waste. So much produce makes it to the shelves only to end up in the trash. It's truly disheartening to think of all those fruits and vegetables going to waste, and I often wonder where it all ends up.

This has led me to consider frozen produce as a viable alternative. While freezing requires energy, the food is ultimately used rather than wasted. Fresh produce, on the other hand, also consumes energy for storage and often ends up as waste. Plus, supermarkets often rely on chemicals to extend the shelf life of their produce, which is another concern.

Perhaps the ideal solution is a combination of frozen (for convenience and minimizing waste) and locally sourced (for freshness and supporting local farmers). What are your thoughts on this? How do you approach your grocery shopping? I'd love to hear your perspectives in the comments.

**********************************

Tu je preklad vášho textu do slovenčiny, spracovaný v súlade s priateľským a zamysleným tónom, ktorý je pre tento zápisník typický:

Piatok trinásteho, rok 2012... Nákup v Costco a veľká dilema s potravinami: Čerstvé vs. mrazené, plytvanie vs. efektivita

Môj nedávny nákup v Costco ma priviedol k zamysleniu nad niečím, o čom často premýšľam: aký je najlepší prístup k nakupovaniu potravín. Je ťažké neuvažovať nad menšími zásobami, najmä keď človeku napadnú myšlienky na neisté časy. Okrem toho som však úprimne presvedčený, že veľký nákup raz za dva týždne je ekonomickejší než každodenné behanie do obchodu. Nákup vo veľkom šetrí peniaze, znižuje spotrebu benzínu a, čo je možno najdôležitejšie, šetrí čas.

Potom je tu otázka čerstvosti. Ak práve nepatríte k pravidelným návštevníkom farmárskych trhov (a úprimne, koľko z nás tam skutočne chodí?), nie som presvedčený, že ovocie a zelenina v miestnom supermarkete sú výrazne čerstvejšie než tie, ktoré nájdete vo veľkosklade ako Costco.

Čo ma na supermarketoch skutočne trápi, je obrovské množstvo vyhodených potravín. Toľko produktov sa dostane do regálov len preto, aby nakoniec skončili v koši. Je naozaj skľučujúce pomyslieť na všetko to ovocie a zeleninu, ktoré vyjdú nazmar, a často sa pýtam, kde to všetko končí.

To ma viedlo k úvahe o mrazených potravinách ako o životaschopnej alternatíve. Hoci mrazenie vyžaduje energiu, potraviny sa nakoniec skonzumujú, namiesto toho, aby sa vyhodili. Čerstvé produkty naopak takisto spotrebujú energiu na skladovanie a často skončia ako odpad. Supermarkety sa navyše nezriedka spoliehajú na chemikálie, aby predĺžili trvanlivosť svojho tovaru, čo je ďalší dôvod na obavy.

Možno je ideálnym riešením kombinácia mrazených potravín (kvôli pohodliu a minimalizácii odpadu) a lokálnych surovín (kvôli čerstvosti a podpore miestnych farmárov). Aký je váš názor? Ako pristupujete k nakupovaniu potravín vy? Rád by som si prečítal vaše názory v komentároch.

Zaujíma vás v kontexte efektivity a plytvania potravinami aj to, ako by sa dali v modernej spoločnosti optimalizovať dodávateľské reťazce, aby sme minimalizovali množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach?

EN: Is This Thing On? Re-Starting My Blog After a Break (and Why Your Feedback Matters). SK: Je tu niekto? Reštartujem svoj blog po pauze (a prečo na vašej spätnej väzbe záleží).

[ EN | SK ]

## SYSTEM_STATUS: ACTIVE
## METRIC_SYSTEM: LOCK
## DISCLAIMER: Updated [2026] while preserving original 2012 context. / Aktualizované [2026]  pri zachovaní pôvodného kontextu z roku 2012.

*******************************************

Ever find yourself wondering if it's really worth it? I do, especially when it comes to blogging. I often struggle with the question: "Do I have anything valuable to say?" My personal motto is, "If you have nothing to say, say nothing." But even saying something worthwhile takes practice. And after a lovely, much-needed vacation, I'm facing that blank page (or screen) once again.

The thing is, I've learned that writing helps me clarify my thoughts. It's like my brain works best when I'm putting words down. So, even if I'm not sure where this post is going, I'm going to start typing.

Brainstorming is key, right? And even more important than brainstorming alone is getting feedback. That's where you come in! I'm hoping this post, this re-start after my break, will spark some conversation. I'm looking for fresh perspectives, new angles on old ideas, and maybe even some completely new ideas.

So, bear with me as I try to organize my post-vacation thoughts. Let's see where this goes! What are your thoughts on [mention a general topic you plan to cover in future posts, or a theme for your blog]? I'm eager to hear from you in the comments..

*********************************

Pristihli ste sa niekedy pri otázke, či to má vôbec zmysel? Ja áno, najmä keď príde na blogovanie. Často bojujem s otázkou: „Mám vôbec čo povedať?“ Mojím osobným mottom je: „Ak nemáš čo povedať, nehovor nič.“ No aj na to, aby ste povedali niečo, čo stojí za to, treba tréning. A po príjemnej, veľmi potrebnej dovolenke, opäť stojím zoči-voči prázdnej strane (alebo obrazovke).

Ide o to, že som zistil, že písanie mi pomáha utriediť si myšlienky. Vyzerá to tak, že môj mozog pracuje najlepšie, keď dávam slová na papier. Takže, aj keď si nie som istý, kam tento príspevok smeruje, začnem písať.

Mozgová búrka (brainstorming) je kľúčová, však? A ešte dôležitejšie než brainstorming osamote je získanie spätnej väzby. A tu prichádzate na rad vy! Dúfam, že tento príspevok – tento reštart po mojej pauze – rozprúdi nejakú diskusiu. Hľadám nové perspektívy, nové pohľady na staré nápady a možno aj úplne nové myšlienky.

Takže, buďte so mnou trpezliví, kým sa snažím usporiadať svoje myšlienky po dovolenke. Uvidíme, kam nás to zavedie! Aký je váš názor na [doplňte všeobecnú tému, ktorej sa plánujete v budúcich príspevkoch venovať, alebo tému svojho blogu]? Som zvedavý na vaše reakcie v komentároch.